Najstaršia zmienka o rešovskom chotári pochádza z roku 1321. Historik Ferdinand Uličný sa domnieva, že Rešov ako usadlosť existovala už v druhej polovici 14. alebo začiatkom 15. storočia. Prvé písomné svedectvo o existencie dediny Rešov (Rassow) pochádza z roku 1438. Usadlíci Rešova s najväčšou pravdepodobnosťou boli Lemkovia - Rusíni.
Najrozšírenejším zamestnaním prvých usadlíkov bol chov oviec a ďalším zdrojom obživy bolo drevo. Ľudovo sa traduje, že pôvodne obyvateľstvo sa sem prisťahovalo z okolia poľského mesta Rzeszów. Začiatkom 16. storočia obec Rešov patrila rodu bohatých uhorských magnátov Zápoľských a po r.1527 bardejovskému šľachticovi Bernardovi Baranovi. Po smrti Martina Barana, veliteľovi jágerského zámku Jurajovi Bornemissovi. V medzivojnovom období sa v obci nachádzal kaštieľ, posledným vlastníkom ktorého bol gróf Erdödy.
V 16. alebo začiatkom 17. storočia Rešov sa stal strediskom veriacich východného obradu z Bardejova a jeho okolia. Historici dejín cirkevnej architektúry sa zhodujú v tom, že v Rešove sa nachádzal najstarší drevený chrám východného obradu. Pravdepodobne v roku 1739 tento drevený chrám aj s ikonostasom bol prevezený do susednej obci Tročany. V rešovskom gréckokatolíckom chráme bol m. i. pokrstený aj dedo a rodičia rehoľnej sestry Miriam Terézie Demjanovičovej (1901 – 1928), ktorá bola kanonizovaná ako prvá svätica z USA.
V roku 1600 bolo v Rešove 20 obývaných poddanských domov, čo znamená, že na vtedajšie pomery Rešov bol stredne veľkou dedinou. Do dejín Rešova sa smutne zapísala prvá svetová vojna, z ktorej sa domov nevrátilo 6 rešovčanov. Počas druhej svetovej vojny v okolí Rešova pôsobilo niekoľko partizánskych skupín. V lete roku 1960 bol do dediny zavedený elektrický prúd a v roku 1962 po dokončení výstavby novej štátnej cesty z Lukavici do Rešova, začal do obce pravidelne premávať autobus z Bardejova. V roku 1977 bol vystavený Kultúrny dom a v 2009 bola vykonaná kompletná rekonštrukcia. Plynofikácia obce bola prevedená v roku 2001. Novú školu rešovčania postavili v roku 1963.
